Rakit Komputador

Tuir mai ita sei hatene klean kona-ba prosesu sobu no monta.

PROSESU SOBU NO MONTA CASING

Tools

Iha komponente komputador mos iha Tools ne'ebe ajuda atu halo ninia servisu rasik.

Saida mak Tools?

    Tools mak Ekipamentu sira ne'ebé uza atu instala, mantein, no hadi'a komponente komputadór sira. Ekipamentu hirak-ne'e bele sai hanesan ekipamentu fíziku, hanesan screwdriver no pliers, ka software, hanesan kondutór no antivirus. 


Equipamentu Hardware ne'ebe hanesan Tools mak :

  • HDMI (High - Definition Multimedia Interface) 



        Kabel HDMI mak interfesaun audio/video dijitál ida-ne'ebé bele transmite sinál vídeo no audio ho definisaun aas entre ekipamentu sira. Kabel HDMI disponivel iha naruk oin-oin, no sira tama iha konetor mane no feto.




  • SATA (Serial ATA) 


        Kabel SATA hanesan padraun ida atu liga ekipamentu armazenamentu ba komputadór. Kabel SATA nian iha naruk oin-oin, no sira tama iha konetor mane no feto. Kabel SATA uza atu liga kondutór hard, kondutór estadu sólidu, no kondutór optiku ba komputadór.






  • ATA (Advanced Technology Attachment) 


        Kabel ATA nu'udar padraun ida-ne'ebé antigu liu atu liga ekipamentu armazenamentu ba komputadór. Kabel ATA sei uza nafatin iha komputadór sira ne'ebé idade ona, maibé sira halo faze atu favorese kabel SATA.





  • VGA (Video Graphics Array) 


        VGA mak padraun vídeo análogu ida-ne'ebé dezenvolve ona iha tinan 1980 nia laran. Kabel VGA uza atu liga komputadór ba monitorizador no projector sira. Kabel VGA iha naruk oin-oin, no sira tama iha konetor mane no feto.





  • Kabel  Power (eletrisidade) 


        Kabel Power uza atu fornese eletrisidade ba komponente oioin komputadór nian. Kabel eletrisidade mai ho forma no dimensaun oioin, no sira kódigu kór hodi indika voltajen ne'ebé sira lori.

Kontaktu

 Bele mos kontaktu ami liu husi :

  • Facebook : 

  1. Ella Aceella
  2. Graciella
  3. Jose Ian Rai Lira
  4. Ze Solamor
  5. Abe Wai

  • WhatsApp : +670 75520739 / +670 75024590
  • Email : institutoprofissionaldecanossa@gmail.com
  • Website : https://ipdc.edu.tl/

Output

Saida mak output devices?

        Output Devices mak Komponente hardware ne'ebé hatudu ka prodús rezultadu husi prosesu dadus ne'ebé komputadór halo. Nia transforma dadus ne'ebé prosesa ona ba forma ida-ne'ebé ema bele komprende ho fasil.

Komponente ne'ebe hola parte iha Output Devices mak hanesan :

  • Monitor


    Monitor mak ekipamentu hardwar ne'ebé uza hanesan ekipamentu output dadus gráfiku iha CPU no refere hanesan ekrena display komputadór. Tanba monitorizasaun ne'e funsiona hanesan haree imajen husi komputadór nia laran, besik imposivel atu uza komputadór ne'e sein uza monitorizasaun.



  • Printer

    


    Liafuan printer mai husi lia-ingles, ne'ebé signifika printer. Funsaun prinsipál husi printer mak atu aprezenta testu ka imajen ba média sira hanesan surat-tahan ho medida oioin. Hahú husi 2010 ema ko'alia ona kona-ba printer ida-ne'ebé bele halo impresaun iha 3D, maibé to'o agora sei iha faze dezenvolvimentu.



  • Speaker


    Speaker mak hardware ka hardware ida-ne'ebé transforma sinál eletrisidade ka eletrisidade ba frekuénsia lian liu husi vibrasaun nia komponente sira iha forma membrana ida.





  •  Projector


       Definisaun ba projector tuir peritu sira mak ekipamentu ida-ne'ebé bele integra fonte naroman, sistema optiku, eletrónika no display sira ho objetivu atu projeta imajen ka vídeo iha telemovel no halo nia haree boot liu.




  • Plotter


    Plotter ne'e hanesan printer gráfiku ida-ne'ebé dada uza pensu ink, plotter ne'e mós hanesan ekipamentu output dahuluk ne'ebé iha kapasidade atu halo impresaun ba imajen ne'ebé boot hanesan dezeñu architectural no enjeñaria.







  • Headset


Headset mak ekipamentu ida-ne'ebé kombina telemovel no mikrofone. Dala barak uza ba jogu, vídeo chat, no aplikasaun sira seluk ne'ebé presiza input audio no output.

Input

Saida mak Input Devices?

    Input Devices mak hardware ida-ne'ebé permite ita atu interasaun ho no kontrola komputadór ida.

Komponente ne'ebe inklui ka hanesan input devices mak hanesan :

  • Keyboard


        Keyboard mak ekipamentu hardware ida iha komputadór ne'ebé funsiona hanesan instrumentu atu hatama dadus iha forma karta, númeru no símbolu. Ka definisaun keyboard ida, ne'ebé mak ekipamentu hardware ida iha komputadór ida-ne'ebé iha forma board ida no iha buton oin-oin ne'ebé xave sira-ne'e iha funsaun oin-oin, depende ba foku ne'ebé bele prodús prosesu ida tuir utilizadór nia hakarak.

Aleinde sai hanesan instrumentu ida atu hatama dadus, keyboard mós iha funsaun xave oioin ho kombinasaun espesiál sira. Jeralmente, iha tipu 2 husi portu keyboard iha komputadór sira, inklui PS2 no USB, maibé bainhira dezenvolve teknolojia, agora iha keyboard sira ne'ebé uza wireless ka sein kabel.

  • Mouse


    Mouse mak hardware komputadór ida-ne'ebé simu input iha forma movimentu, klik, no livru sira ne'ebé bele uza atu hili testu, ikon, arkivu no kaixa sira. 

 

 



  • Microphone


    Mikrofone mak ekipamentu ida-ne'ebé funsiona hanesan ema ne'ebé kaer lian ho kapasidade atu transforma lian maka'as ba sinál eletrisidade. Sinál ida-ne'e bele aumenta hanesan sinál analogu ka bele transforma ba sinál dijitál ida, ne'ebé bele prosesa husi komputadór ida ka ekipamentu audio dijitál oioin seluk.

 




  • Scanner


Scanner mak hardware input (hardware) ne'ebé baibain utilizadór sira uza hodi halo scan ba dokumentu oioin. Instrumentu ida-ne'e sei halo ezaminasaun ba dokumentu fíziku no halo versaun dijitál ida. Objetivu mak atu dokumentu sira bele fleksivel liu atu halo fila-fali, kopia, ka hanesan arkivu espesífiku.

 


  •  Joystick
        Joystick mak ekipamentu input ida-ne'ebé bele uza atu kontrola kursór nia movimentu ka pontu iha komputadór nia ekipamentu. Movimentu pontu/kursor ne'e kontrola liu husi muda lever iha joystick. Funsaun joystick ne'e uza barak liu ba aplikasaun jogu no, dalaruma, uza mós iha aplikasaun gráfiku.

 






  • Touchscreen
        Touchscreen mak ekipamentu ka display visual ne'ebé utilizadór bele kontrola liu husi jestaun simples ka multi-touch uza ita-nia liman-fuan.

 





  • Web Cam


        Web Cam mak hardware ho forma kamera dijitál no liga ba komputadór ka laptop. La'ós de'it funsiona atu foti fotografia ka rejista vídeo, sítiu sira bele halo liu fali kamera dijitál baibain.








  • Light Pen

        Light Pen mak ekipamentu ida-ne'ebe uza atu hili sasan iha display hodi hatudu sasan sira-ne'e nia objetu.

Prosesamentu

Saida mak Process Devices?

    Process Devices refere ba komponente sira iha komputadór ida-ne'ebé mak responsavel ba hala'o operasaun prosesamentu dadus, inklui hala'o kalkulasaun, ezekusaun instrusaun, no kontrola servisu balun.

Komponente ne'ebe hola parte iha Process Devices mak hanesan :

  • CPU (Central Processing Unit)


     CPU mak prosesu ida-ne'ebé konsidera hanesan komputadór nia kakutak no hamriik iha Unidade Prosesu Sentral. Prosesor mak naran seluk ba CPU. Aleinde komputadór laptop no komputadór sira, ekipamentu sira seluk mós uza CPU sira hanesan televizaun ne'ebé matenek, telemovel, no mákina fase ne'ebé matenek. Média CPU agora iha Corekór oioin. Bainhira CPU ida iha Core barak liu, dadus barak liu mak bele prosesa simultaneamente atu nune'e multitasking sente fasil liu tan.

  • Motherboard


    Motherboard ne'e mak komputadór nia painél prinsipál ba circuitu (PCB). Komponente ida-ne'e permite ekipamentu eletróniku importante sira iha sistema ida atu liga ba malu, hanesan unidade prosesamentu sentrál (CPU) no memória. Nia mós fornese konetor sira ba ekipamentu adisionál sira hanesan impressora, scanner ka mikrofone. La hanesan ho planu kotuk, motherboard baibain iha sub-sistema krítiku sira, hanesan prosesor sentrál ida, kontrolador input/output no memória chipset, konetor interfase, no komponente sira seluk ne'ebé integradu ba uzu komún.
  • VGA Card


       VGA card mak ekipamentu prosesu ida-ne'ebé funsiona atu hatudu imajen no vídeo sira ne'ebé ita hakarak iha monitorizasaun. Se la iha Video Card, ita la bele haree foto, haree vídeo, husik de'it halimar jogu. Kada Motherboard ba komputadór desktop no laptop fornese ona graphics card integradu ka graphics card onboard, maibé game-nain sira baibain presiza graphics card dedikadu atu halimar jogu todan.

  • Sound Card


       Sound Card ka Audio Card mak ekipamentu prosesu ida-ne'ebé funsiona hodi prosesa dadus ba lian ne'ebé bele rona liu husi telemovel ka orador sira. Iha jerál,Sound Card ne'e fornese husi motherboard atu nune'e ita la presiza sosa ketak- ketak, se ita la hakarak kualidade audio ne'ebé di'ak liu ka uza komputadór ne'ebé hakarak ba estudu rejistu.





  • Network Card


    Ethernet Card, Network Interface Card(NIC), Network Adapter, no kontrolador interfísiu redeNetwork Interface Controller, mak termu seluk ne'ebé uza atu refere ba Network Card.
Prosesu ida-ne'e funsiona hodi liga komputadór ba rede komputadór liuhosi kabe RJ-45. Liuhusi prosesu ida-ne'e mak komputadór sira bele liga ba internét, nune'e ema balu bolu kartaun rede "karta internét."

  • Memory RAM (Random Access Memory)


    Memory RAM mak ekipamentu prosesu ida-ne'ebé funsiona hanesan média armazenamentu iha komputadór ida. Kapasidade memóry RAM nian iha influénsia boot tebes ba komputadór nia asesu. Nune'e kapasidade RAM ne'ebé boot liu, asesu komputadór ne'ebé lalais liu mak ita hetan. Kapasidade RAM ne'e rasik hahú husi 128MB, 256MB, 512MB, 1GB, 2GB no 3GB. enkuantu tipu ne'e rasik kompostu husi SDRAM, EDRAM, DDRAM, RDRAM.

  • Power Supply


    Power Supply mak ekipamentu prosesu tuir mai ne'ebé funsiona atu transforma AC atuál ba DC atuál no voltajen fornesimentu ba hardware komputadór hanesan motherboard, hard drive, floppy disk no CD ROMs. Fornesimentu eletrisidade ne'e rasik kompostu husi tipu rua, hanesan tipu fornesimentu eletrisidade AT no tipu fornesimentu eletrisidade ATX.

Komponente Komputador

Molok tama ba iha Komponente Komputador, dahuluk ita tenke konese uluk 

Saida mak komputador?


  •  Liafuan Komputador mai husi lian latina katak "computare" ne'ebe ho signifika katak "atu sura ka konta".
  • Komputadór mak mákina ida-ne'ebé bele programa hodi hala'o automatikamente seksaun operasaun aritmetiku ka lojiku. Komputadór eletróniku dijitál modernu bele hala'o operasaun jerál lubun ida-ne'ebé koñesidu hanesan programa. Programa hirak-ne'e permite komputadór sira atu hala'o servisu oioin.
Komponente prinsipál tolu husi komputadór mak: 
  1.  Input Devices : Ekipamentu hirak-ne'e permite utilizadór atu halo interasaun ho komputadór. 
  2. Process devices : Ekipamentu hardware iha komputadór nia laran ne'ebé interpreta no manipula dadus ne'ebé mai durante faze molok haruka ba ekipamentu output nian.
  3.  Output Devices: Ekipamentu hirak-ne'e hatudu rezultadu husi prosesamentu komputadór nian.

Profile

Ami-nia Grupu kompostu husi ema-na'in 5 (lima), mak hanesan :


Manuela'sphoto

Naran Kompletu : Manuela Rosa da Costa Fatima

Naran Bolu : Ella

Fatin, Loron Moris : Dili, 29 April 2004

Hela-Fatin : Marconi